Overblog
Suivre ce blog Administration + Créer mon blog

Présentation

  • : Le blog d'Erika
  • : Je suis Erika, ici sera présenté tout ce qui anime, révolte et amuse la caribéenne que je suis !
  • Contact

Rechercher

13 mai 2010 4 13 /05 /mai /2010 19:46

 

 

LAREL SWARÉ BÈLÈ

(Pou swaré bèlè an mod Sentmari)

 

Lawonn swaré bèlè 20 désanm 1998, épi mizajou Lawonn bèlè 26 avril épi 28 jen 2009

 

"La tradision sé an bagay ka suiv a léternité" (Paul Rastocle). Tradision bèlè-a, sé "lespri péyi dèyè-a" (Paul Legros), an lespri nou ka tjenbé dépi o koumansman nou menm. Larel-tala, sé pou tjenbé lespri-a ka mennen lé swaré bèlè dépi nanninannan. 

 

 Adan swaré bèlè, i ni plas pou tout moun

 

*Ki moun-lan meg, ki i gwo, ki i long, ki i kout, ki i pè, ki i pa pè...

* Swaré bèlè, sé an bagay ki ouvè : tou sa ki pé, tou sa ki lé ka maché anlè son tanbou-a … lespri tanbou-a ka di risivwè yo.

Ou pa bizwen lajan pou antré (pa ni lantré péyan).

Sé adan bwè-a épi manjé-a ou pé pòté an soutien ba moun-lan ki ka pran swaré-a. Sé adan menm bagay-la moun-lan ka poté an rikonésans ba'w.

* Sé pa gwoup ka prézanté.

Ki ou adan gwoup, ki ou pa adan gwoup ... Ki ou adan tel gwoup oubien adan tèlot, ou antré adan an swaré bèlè pou pran fos épi pou ba fos.

Chak moun-lan ka pòté drapo lédikasion gwoup-li, mé moun-lan ka prézanté san létitjet gwoup-li ... Ek tout moun ka mélanjé.

* "Avan ou fè bien, foda ou fè mal” (Paul Rastocle) kilédi tout moun pé apwann. Mé i ni apranti épi apranti : fok pa ou ka kasé jé-a ! Adan swaré bèlè, dépi antan swaré bèlè paret, jé-a  pou ni an nivo … Kidonk avan ou plasé kò'w adan an swaré, fok ou fè an bon aprantisaj. Sé dansè épi mizisien ki ja abituié ki ka plasé kò-yo. Lè ou pòkò abituié, i préférab yo plasé'w, oubien "ni an lè pou antré" (Berthé Grivalliers, Félix Casérus).

* “Sé pa ta'w selman ki bon”, kilédi “chak moun-lan ni mod-li, dépi moun lan an mod-la” (Ciméline Rangon).

Menm manniè : “Atansion lentérésan-an ... Mé ou ni dwa fè ganm-ou” (Benoît Rastocle).

 

Adan swaré bèlè, “tout moun frè épi sè”

(Pa ni plas pou vié mes)

 

* Moun pa ka chèché enpozé moun (kisiswa adan lavwa, adan dansé, adan tanbou, adan tibwa) : tout moun bèlè anba menm lwa-a nou fè ansanm ek ki ka mennen nou.

* Yonn pa ka chèché lot dézod.

* Moun pa ka fè dézod déwò-yo antré adan jé bèlè-a.

“... Menm si ou faché épi lavwa-a, ou anlè tanbou-a, foda ou jwé ba'y ! Menm si lavwa-a faché épi'w, ou anlè tanbou-a, foda i jwé ba’w ! ...” (Vava Grivalliers)

* Moun pa ka jouré moun.

* Moun pa ka goumen ant yo.

 

Adan swaré bèlè, jé-a sé ba moun ki ja gran

 

* Lé jenn manmay ni plas-yo, mé … prékosion anlè jé-a !

* I pé ni an moman bèlè ba ti manmay, dot lè ek dot jou...

I pé ni an moman bèlè ba ti manmay avan swaré-a koumansé...

Pas ti manmay pé pa plasé kò-yo douvan gran moun ek kon gran moun adan swaré bèlè. Menm manniè, moun pa ka anni plasé ti manmay adan jé gran moun kon lidé-yo di yo.

 

Adan swaré bèlè, ansien, vétéran épi jenn

ka aprann viv ansanm adan lonè épi respé

 

* Lè nou ka di Ansien (oubien Jenn Ansien), nou ka di an laj, wi.  Mé ansien-an sé an nivo. Epi ansien-an sé an konduit. Jòdijou, sé an moun ki trasé pou tjenbé bèlè-a dépi antan sosiété avan-an. Sé dapré'y manmay nouvo lawonn-lan dékouvè bèlè.

* Parmi sé ansien-an, i ni sé Gran Ansien-an. Yo ansien parmi lézansien. Nou ka mété yo a lonè adan swaré-a : yo pou ni an priyorité  adan woulman-an épi adan kantité mòso-a, ki pou chanté, ki pou jwé tanbou épi tibwa, ki pou dansé.

* Apré sé gran ansien-an, i ni sé lézot ansien-an épi sé jenn ansien-an. Yo osi, nou ka mété yo a lonè adan swaré-a : yo ka fè kantité mòso-a ki admi mé yo pou ni an priyorité adan woulman-an.

 * I ni osi sek lé vétéran, kilédi sé moun-lan ki dévlopé an aksion épi ki trapé an ansiènté ek an ekspérians adan nouvo lawonn bèlè-a ki pran balan dépi fen lézanné swasanndis. Yo tou, nou ka matjé an respé ba yo : apré gran ansien, ansien épi jenn ansien, yo ni an priyorité adan woulman-an.

* Épi ou ni lajénes bèlè (sa ki ja abituié, sa ki an chimen), tou sa ki la dépi mwen lontan ki sé ansien-an épi sé vétéran-an. Yo ka fè bèlè-a viv ek bèlè-a ka ba yo fos. La jénès bèlè ka apwann éséyé ... I ka apwann gadé épi kouté ... I ka apwann opsèvé ... I ka apwann atann …

"Sa gran moun-lan di a : ou ka vini gran, mé apré'y" (Berthé Grivalliers) : lajénès bèlè pa ka pran san mandé ... Lajénès bèlè pa ka pran san atann.

* Sa ki pli ansien pa ka pran tout pou yo. Sa ki pli ansien ka édé lajénes. 

* Epi i ni osi “dèyè won” éti sa ki pli ansien pé montré an jénès an bagay”.

* Atansion ! Nou pé jwenn an manmay ki ja pran balan ek ki pé fidjiré adan sek-la ki avan ta'y-la. Fok jé-a alé ! Manmay sek-la pé désidé fè manmay-tala woulé épi yo.

An tout manniè, sa jénéral : adan dévlopman mouvman bèlè-a, sé lé manmay sek douvan-an ki ka aprèsié lé manmay sek apré-a pou enskri yo adan sek douvan-an (gran ansien ka fè gran ansien, ansien ka fè ansien, vétéran ka fè vétéran).

 

* Tout moun bèlè pou konnet sé ansien-an, sé jenn ansien-an épi lé vétéran : "sa pou klasé a lékri" (Félix Casérus). Kidonk non-yo asou an lis ki pibliyé pou tout moun sav poutji nou ka matjé lonè épi respé ba yo.

 

Adan swaré bèlè, ni tan pou lavi,

pa ni tan pou vorasité

 

“Lè moun-lan ka kité kay-li pou alé adan an bèlè, foda i sav i ka pati pou an bagay pa étap (Félix Casérus), an bagay ki ni an reg, an prensip, an respé adan.

* Chak moun-lan ni dwa fè an won uit mòso kolé. An sitiyasion pé prézanté éti nou pé fè sis mòso pa défo.

Avan i fini  kantité  mòso'y, i ni dwa gadé plas-li.

Apré kantité mòso-a ki admi, foda i ka kité ba lézot.

* Si nou ka pòté an respé pou prensip won-an, chak moun-lan ka trouvé an tan pou'y chofé épi pou'y dévlopé dansé'y, oubien chanté'y, oubien mizik-li.

Si nou pa ka tjenbé prensip-tala, sa ka mété dézod. Ou ka ni pliziè moun ki pa ka kontanté. Bèlè-a li menm pa ka rivé pran balan pis an moun pa ka ni asé tan pou'y dévlopé jé'y.

* Épi ni an bagay pou nou sav : bèlè-a ka dévlopé, kidonk sé pa touléjou tout moun oblijé rivé twouvé an plas pou'y fè sa'y sa fè a épi sa'y anvi fè a. Adan ka-tala, i ni anlo dot manniè pou partisipé : i ni gadé, palé, fè lavwa dèyè, i ni lankourajman …

 

Adan swaré bèlè, nou ni an manniè pou nou abiyé

 

Nou ka abiyé an mannyè pwop épi korek.

Bèlè sé an bel bagay, sé an bon bagay. Manniè ou ka abiyé ka travay valè bèlè-a.

* I ni an pawol pou sé danm-lan aprésié : “Bèlè sé twel ... Pli ou ni twel, pli i bon” (Ciméline Rangon). Kilédi ou ni an wob oubien an jip ki an gou'w mé i ni an lajè épi an londjè, ek anba'y ou ni jipon'w. "Bèlè sé twel" kilédi wo-a tou, fok ou katjilé londjè'y, dékolté'y, manch-li oubien lajè britel-li : fok pa sa mété respé'w épi ta ou dwé moun an danjé. Twel-la ka édé'w fè jé bèlè-a : ou pé fè tout jes-ou san'w pè … Epi i ka ba jes-la pli ganm. Mouchwè-a sé an sin, tout danm bèlè ka maré ren-yo épi'y.

* Pou sé nonm-lan, sé plito kay sé tanbouyé-a ou pé twouvé moun ka poté mouchwè, mé kavalié-a pé ni mouchwè'y si'y lé. Sé nonm-lan tou, foda yo aprèsié an pawol : "Bèlè sé bel dikanman" (Ciméline Rangon). Kilédi rad-ou pa déchiré, i pa dédou, i pwop, pantalon-a ni an londjè épi an lajè, wo-a réfléchi. Épi, an ti diez, an ti ganm : i bon osi.

 

Adan swaré bèlè, nou ka chèché

 plis fos adan tout “alantou” bèlè-a

 

* Nou ka chwazi an bon koté. Nou ka pwopté'y. Nou ka dékoré'y. Nou ka dispozé'y an manniè pou jé-a pé trapé an fos, kilédi pou lavwa, lavwa dèyè, tibwa, tanbou, dansè, asistan pa ni pou sipòté twop distans ant yo ek pou yo trapé  manniè aliansé fos-yo.

* Nou ka pòté an pil atansion osi asou anlo dot késion ki nésésè pou an swaré pé trapé plis fos : es sono-a bien réglé ;  koté fok ou plasé sé mizisien-an ; es manjé-a épi bwè-a bon ek an kantité; es akey-la akéyan; es anbians-lan ka ba'w gou ; es nouvel-a bien pasé avan swaré-a, es i ka pasé bien adan swaré-a ; es ou fè tout envitasion'w, ki kantité moun ou ka atann, ki kantité moun ki la ; es ou asiré ou ké ni an konvwa "pou siyanka" ? ...

Tou sa pé édé swaré-a alé "jik jou ouvè". Mé menm si'y pa alé "jik jou ouvè", tout moun-lan ka pati kontan.

 

“Adan swaré bèlè, jé-a ka fet pa étap”.

 Bagay-la ni an réglaj

 

* Swaré bèlè-a ka démaré épi an son danmyé.

* Délè, avan dansé bèlè-a li menm, ou pé pran ting bang pou fè an chofaj.

* Lè chantè-a oubien kriyè-a ka pran, i ka anonsé kò'y épi an gran bèlè (mé sa ka dépan ! Fok i fè atansion kanmenm pou i pran dapré koté chantè-a ki té avan an ladjé). Apré sa, sé silon. I pé voyé :

         - dé bèlè, an gran bèlè, dé bèlè, an béliya, an bèlè

         - twa bèlè, an gran bèlè, an bèlè, an béliya, an bèlè

         - an bèlè, an béliya, an bèlè (épi i ka rikoumansé)

Délè, i pé mété an bèlè twa pa pou ranplasé gran bèlè oubien béliya. Délè, silon moman épi anbians swaré-a, i pé voyé plis bèlè ant gran bèlè épi béliya.

* Pou fini swaré-a, oubien an mitan swaré-a, oubien adan lé dé ka-a, ou pé voyé dansé douvan jou épi lalin klè kontèl mabélo, ting bang, kannigwé, kalennda, woulé mango. Ou pé voyé bénézwel osi.

* Fok ni an son pou bèlè-a fini, kontel “O madiana, jou-a ka ouvè ladjé mwen”.

* Aprézan, silon moun ki la, ou pé plasé yonn-dé dansé an mod Lisid oubien an mod Baspwent, swa an koumansman swaré-a, swa o moman dansé douvan jou/lalin klè, swa anlot moman (sé silon).

 

Adan swaré bèlè, nou tout ka sipòté animatè-a

 

* I la pou i véyé anlè sé woulman-an, pou i asiré plas sé gran ansien-an, ta sé ansien-an, ta sé jenn ansien-an, ta sé vétéran-an, ta lajénès, ta tout moun. "Fok pa ou tjwé kouwan bèlè-a" (Berthé Grivalliers) : i la osi pou i raplé lentéré bèlè-a, pou i mété'y douvan ek pou i pa kité jé-a tonbé.

I la pou i défann  larel-la, pou i fè'y viv, pou i ba'y fos.

I la pou i édé sosiété-a épi bèlè-a pasé an bon moman.

* Non sé animatè-a asou an lis ki pibliyé. Sé pou tout moun bèlè okouwan kiles moun ki kapab épi ki dakò pou fè sa.

 

Nou tout ka pòté lonè épi respé ba larel swaré bèlè

 

Larel-tala, sé pou nou tout tonbé dakò anlè serten prensip pou nou suiv, anlè an chimen pou nou trasé, anlè an mannyè viv pou nou kontinié dévlopé. Larèl-tala, nou fè'y ansanm, kidonk nou tout pou défann li.

I pé ni serten bagay nou oubliyé. I pé ni serten bagay foda nou ranjé ankò. Eben, nou ké rajouté, nou ké tiré, nou ké ranjé pitiapiti. Mé, adan larel- la, i ni an lespri, an lespri respé, an lespri linité, an lespri solidarité. Kidonk tou sa nou ké di, tou sa nou ké fè, sé pou nou tjenbé lespri-tala, sé pou nou ba'y fos, sé pa pou nou voyé'y désann.

Lè ni an ti pwoblenm adan an swaré anlè respé larel-la, animatè-a ka pran dispozision. Lè ni an gwo pwoblenm ki pé pa trouvé solision épi animatè-a selman, sé asanblé lawonn bèlè ki key pran tout kalté dispozision ki nésésè. Ek lè nou ka palé di pran dispozision, sa nou ka voyé douvan, sé palé, sé réfléchi, sé “chak moun lan ka  défann lidé'y, mé yonn éséyé konpwann lot” (Ciméline Rangon), sé éséyé twouvé an solision ansanm san nou oblijé séparé.

An lot bagay : larel-tala sé pou swaré bèlè, mé lespri-a ki adan'y, sé lespri bèlè. Kidonk annou woulé pou'y viv osi adan tout kalté dot lokazion bèlè (amizman bèlè, moman bèlè, bèlè adan lokazion privé…)

 

Moun ki bokanté anlè larel-la :

An 1998 : Raymond VALLADE - Félix CASÉRUS - Ciméline RANGON - Benoît RASTOCLE - Paul RASTOCLE -  Berthé GRIVALLIERS - Marie-Victoire PERSANI - AM4 - BÈLÈNOU - FLANM DIFE - FLEUR CREOLE - LAO - MATJOUKANN - REZISTANS - SAKITANOU/WAPA - SIM’LN - TRASS LA - UCJD

An 2009 :    Moun la Coordination : Raymond VALLADE - Félix CASÉRUS - Benoit RASTOCLE - Paul RASTOCLE - Berthé GRIVALLIERS - Félix SÉBAREC - AM4 - AS PROMOTION - ASCLR - BÈLÈNOU - FLEUR CREOLE - KABELL - KANNIGWÉ - LAO - LA MAISON DU BELE - LES AMIS DE KAZINEL - SAKITANOU/WAPA -  TRASS LA  

Envité ki vini : ATELIER VWA TANBOU - BÉLYA - Manmay moman bèlè BALATA épi OBORDIMÈ - TANBOU BÒKANN

Partager cet article
Repost0
22 mars 2008 6 22 /03 /mars /2008 23:33

                                                                          

l

  ceci n'est pas un tambour bèlè ! mais j'adore cette photo !

 
Un peu partout aux antilles, on se prépare pour fêter le week-end Pascal.
Danmyé, bèlè,  sont au rendez vous !

Le tambour bèlè est originaire de Dahomey (actuellement Bénin). Son appelation primitive était Djouba (nom conservé en Haiti).
   

Jusqu'au début du XVIII ème siècle, les esclaves venaient pour la Martinique du Sénégal et du Ghana.


Joué en fin de journée pour la Martinique et en fin de semaine en Guadeloupe, le tambour  exprimait espérance, souffrance et joies. 

Source : Michel Beroard, Petite histoire de la musique antillaise, CRDP.

Africa Map

Partager cet article
Repost0